LOGOS Academy

Slovo premieňa svet

    • Slovo vie povzbudiť aj sklamať.
      • Slovo nás môže formovať, ale aj deformovať.
        • Slovo v podobe otázky dáva veci do pohybu.

Koučing a obmedzujúce presvedčenia

Miriam Němcová, ACC (ICF)

To, čomu ľudia veria o sebe, o druhých, či o svojej situácii, má obrovský vplyv na to, ako sa správajú, čomu venujú úsilie, ako interpretujú veci a v konečnom dôsledku aj na ich výkony. Jedna slovníková definícia presvedčenia znie: ‘Presvedčenie je princíp alebo myšlienka, ktorá je bez dôkazu akceptovaná ako pravdivá. Tento koncept akceptovania niečoho ako pravdivého, či už je to pravda alebo nie, je kľúčom k pochopeniu vplyvu posilňujúcich i obmedzujúcich presvedčení na človeka. Presvedčenia ovplyvnia správanie človeka rôznym spôsobom, napríklad:

  • nepustí sa do vecí o ktorých si myslí, že v nich nemôže uspieť
  • pochybí vo veciach, o ktorých je presvedčený, že na ne nemá
  • dodajú mu sebadôveru, aby urobil veci, ak si myslí, že ich zvládne.


Henry Ford to vyjadril takto:

“Či už si myslíte, že môžete, alebo si myslíte, že nemôžete, v oboch prípadoch máte s najväčšou pravdepodobnosťou pravdu.“

Kľúčová zručnosť kouča je počúvanie. Keď kouč započuje v reči koučovaného negatívnu samovravu alebo rozpozná skresľujúce myšlienkové stereotypy, je dôležité, aby sa pri nich zastavil, pomohol klientovi, aby si ich všimol a pozval ho plnšie preskúmať, kde je pravda. Kouč môže započuť viacero typov skresľujúcich stereotypov:

  • generalizácia – typickými slovami sú pre ňu: „všetci“, „každý“, „žiaden“,
  • videnie spôsobom „všetko alebo nič“ – veci sú buď biele alebo čierne a nič medzitým
    neexistuje,
  • mentálny filter – klient si vyberie jeden detail a lipne na ňom,
  • personalizácia – keď klient preberá zodpovednosť za negatívne veci, aj keď na to
    nemá dôvod
  • a celý rad ďalších.

Napríklad nadmerná generalizácia môže znieť ako:
„Vždy všetko skazím.“, „Vždy sa mi to stane.“, „Nikdy nemôžem uspieť“, „Toto sa môže
stať iba mne.“

Je viacero spôsobov, ako môže kouč reagovať. Jeden z nich je položiť jednoslovnú otázku, ktorá zobjektívni klientov pohľad a umožní mu odhaliť generalizáciu: „Vždy?“ „Nikdy?“ „Iba?“ Rozhovor môže pokračovať ďalším zobjektívnením: „Kedy si to nepokazil?
Hlbšie by klienta smerovali otázky: „Čo vtedy bolo iné?“ „Čo ti to hovorí o tom celom?“ „Čo ti to hovorí o tebe?“ „Čo si si práve uvedomil?“


Sformulovanie toho, čím sa klient riadi, často prináša až takzvaný „AHÁ“ efekt a cenné uvedomenie, ktoré mu dodá silu na zmenu a hľadanie nového presvedčenia. Kľúčovým je tiež jeho upevnenie – hľadanie dôkazov pre jeho platnosť a spôsoby jeho posielenia. Zmena a upevnenie presvedčenia môže chvíľu trvať, najmä ak sa klient toho pôvodného držal mnoho rokov a je pre neho ako hlboko vyjazdená koľaj. Vyžaduje to teda čas, toleranciu a trpezlivosť – aj voči sebe samému.