Mgr. Lenka Muržicová, učiteľka na Spojenej škole sv. Uršule v Bratislave, finalistka TOP 30 ankety Učiteľ Slovenska.
Keď som sa po prvý krát stretla s koučingom resp. koučovacími technikami, nevedela som si predstaviť, ako by mi mohli pomôcť v mojej profesii učiteľky.
Pravda je taká, že učiteľ je väčšinou vo vzťahu k študentom v úlohe mentora, v úlohe skúsenejšieho, ktorý dobre ovláda svoj predmet (aspoň sa to predpokladá 🙂 a ktorý radí svojim študentom, ako sa zlepšovať. Z vlastnej skúsenosti viem, že niekedy sme my učitelia možno trocha netrpezliví a prirýchlo poskytujeme pomoc, niekedy dokonca aj hotové riešenia úloh a problémov, s ktorými sa študenti stretávajú. Nechcem tým vôbec povedať, že by učiteľ–mentor bolo niečo nesprávne. Za posledný rok mám ale tú skúsenosť, že učiteľská profesia môže byť kombináciou mentora a kouča. A v tom vidím pre nás učiteľov obrovské zdroje možností a inšpirácií.
Koučovací prístup bol pre mňa samú prekvapením a zároveň aj obrovskou výzvou. Je založený nielen na vzájomnej dôvere (ako je aj mentoring), ale jeho sila tkvie v schopnosti počúvať/načúvať študentovi a klásť mu otázky, ktoré by mu samému pomohli nájsť jeho vlastné riešenie problému či úlohy. Neočakáva sa odo mňa, že mu poradím a poviem, “mohol by si to urobiť takto alebo takto” , ale študent si sám hľadá možnosti, zdroje, cesty, ktoré mu pomôžu dosiahnuť cieľ. Každý študent má svoje dary a talenty, o ktorých možno nevie, alebo nevie, ako s nimi narábať. Zmyslom koučovacieho prístupu je práve pomôcť študentovi objaviť ich a rozvíjať, povzbudzovať študenta v dôvere v seba samého, v poznávaní seba samého. Možno mu “otvoriť okno”, aby nazrel na svoj život, svoje štúdium, vzťahy so spolužiakmi, rodičmi z iného uhla pohľadu. Vyviesť ho z vlastných stereotypov o sebe, o iných ľuďoch, o zaužívaných spôsoboch učenia, ktoré možno nie sú dostatočne efektívne a podobne.
Za najväčší benefit koučovacieho prístupu v škole považujem to, že učiteľ napomáha študentovi k väčšej samostatnosti a zodpovednosti, že študent sa v oveľa väčšej miere stáva slobodne uvažujúcim a vedomým si svojich rozhodnutí.
Nakoniec som bola prekvapená, v akom množstve rozličných situácií sa dajú využiť koučovacie techniky pre skvalitnenie práce a zlepšenie atmosféry v škole. Využívala som ich napríklad, keď sme robili so študentmi feedback a reflexiu k danej hodine alebo pri individuálnom rozhovore so študentmi, keď riešili zadaný projekt a potrebovali si pomenovať cieľ, postup, ako zvládnuť danú úlohu. Prvky skupinového koučingu som využívala ako triedny učiteľ, keď sme so študentmi riešili ich vzájomné vzťahy a atmosféru v triede a takisto ho využívam aj ako koordinátor žiackej školskej rady. Samozrejme, že tento prístup neplatí len vo vzťahu učiteľ – študent, ale aj vo vzťahu učiteľ – rodič či medzi učiteľmi navzájom.
Priznávam, nebolo a nie je pre mňa ľahké a samozrejmé prepnúť z módu „mentor“ do módu „kouč“, a ani to nie je vždy potrebné. Ale sama na sebe vidím a vnímam, ako veľmi mi osvojené koučovacie techniky pomáhajú. Dáva to mojej práci učiteľa nový, ďalší rozmer. Vidím, ako sa mením ja a ako sa menia študenti. A to je pre mňa fascinujúce. Byť v úžase nad tým, ako sa môžeme so študentmi navzájom ovplyvňovať a rásť. Navzájom si byť inšpiráciou.