O koučovacom prístupe v školách a komunitách so sestrou Samuelou Harmáčkovou, OSU – provinciálnou predstavenou sestier Uršulínok, absolventkou kurzu Koučovací prístup ako ďalší nástroj pri práci pedagóga.
Sestra Samuela, ste učiteľka a ste aj provinciálka. Ako ste uvažovali o tomto projekte, ktorého ste saspolu s Vašimi sestrami v LOGOS Academy zúčastnili?
V prvom rade som uvažovala ako učiteľka a nie ako provinciálka, to je pravda. Ale s tým, že našim hlavným apoštolátom tu na Slovensku sú školy. A som v nich ponorená aj s tým, že som v tej postupnosti zodpovednosti akoby posledne za ne zodpovedná.
Spolu so sestrami sa veľa rozprávame o veciach, v ktorých vidíme, že sú v školách problémy. Vidíme, čo by učitelia potrebovali a nevedeli sme to, ako by som povedala, nevedeli sme to nájsť na trhu. A zrazu som sa stretla s vami a presne ste pomenovali to, čo mi chýbalo.
Zaujalo ma to a, samozrejme, hneď som povedala, že by som sa rada programu aj sama zúčastnila. A to hneď s pilotnou skupinou – nech som ako prvý absolvent (smiech). Ale myslela som aj na svoje sestry. Vedela som, že by sa im to páčilo a účasť na kurze som ponúkla aj im. Myslela som na to, že by nám tento koučovací štýl rozhovoru mohol pomôcť vo vzájomnej komunikácii v komunitách aj v celej provincii.
Kde vidíte najväčší prínos koučovacieho prístupu v kontexte školy?
Jednoznačne v prvom rade v rovine učiteľ – žiak. Myslím si, že to ju úplne prvá a kľúčová vec – pristupovať takýmto spôsobom k žiakom.
Ale myslím si, že to, čo sme sa naučili, bude využiteľné aj pri styku s rodičmi. Niekedy je to veľmi ťažká komunikácia a práve týmito otázkami sa môže zjemniť, zľahčiť a byť úspešná. A každý odíde z toho rozhovoru spokojný.
Tento štýl však môže byť užitočný aj v komunikácii medzi kolegami – v zborovni. Tam sa stretáva na jednom mieste mnoho všelijakých názorov, mnoho všelijakých prístupov. A dobre položená otázka môže aj v zborovni úplne zmeniť pohľad na mnohé veci.
Sestra Samuela, čo je najsilnejší dojem z programu pre Vás osobne?
To, čo ma najviac zasiahlo, je sila premieňajúcej otázky, ktorú som zažila, keď sme si koučovací prístup skúšali.
Čo bol ešte taký silný moment: dúfala som, že sestry sa budú na to vzdelávanie tešiť, že sa im bude páčiť. A to sa aj stalo. Verím tomu, že nám to veľmi pomôže.
Aj nám prezradíte, ako sestry reagovali po prvom alebo druhom webinári?
Prišli sa niektoré poďakovať, že je to super a že sú rady, že to môžu absolvovať.
Ako by znelo vaše posolstvo tým, ktorí by uvažovali o takomto projekte? Čo im odpoviete, keď sa vás opýtajú?
Budem rada, keď sa ma opýtajú, lebo to vrelo odporúčam každému!
Naozaj, sila premieňajúcej otázky, tej otázky, ktorá nie je zisťovacia, vyšetrovacia a ani otázka ubližujúca alebo obviňujúca ale otázka, ktorá tvorí niečo nové, z čoho majú obidvaja tí komunikujúci radosť, to je niečo, čo sa nedá ničím nahradiť.
Myslím si, že je to presne taká komunikácia ako medzi Bohom a človekom a že my to ideme len akoby napodobňovať.
A čo ma ešte zaujalo? Viete, čo teraz robím? Vyhľadávam Ježišove premieňajúce otázky v Písme. Aj pred týmto kurzom som to robila, ale teraz to robím oveľa viac. A je to skvelé! Odporúčam takto čítať evanjeliá. Je to úplne iný pohľad.
Premieňajúce otázky je teda možné využívať medzi ľuďmi. Ale je možné aj Boha nechať pýtať sa otázky. Vnímať ich, že nie sú vyčítajúce, ale že sú premieňajúce.
Takže kurz vrelo odporúčam všetkým rehoľníkom, nerehoľníkom, učiteľom, neučiteľom,… všetkým!
