Mgr. Miriam Němcová, ACC (ICF)
Koučovací prístup je možné skutočne všestranne využiť v situáciách, kde komunikuje človek s človekom. Ponúkam vám účinné prístupy a otázky vychádzajúce z koučingu, ktoré vám môžu uľahčiť učenie sa s vašimi deťmi.
Povedz mi o tom viac…
Túto vetu je pri učení sa s deťmi dobré použiť takmer vždy. Najlepšie na začiatku práce. Hlavne keď je dieťa bezradné pred úlohou, nahnevané na učiteľku, alebo sa mu zdá, že má toho priveľa.
Načo je to dobré? Práve pozorný poslucháč je to, čo pomáha prekonať silné emócie, ale aj usporiadať a verbalizovať myšlienky. Dôležité je počúvať, čo dieťa hovorí a nie hneď reagovať a situáciu riešiť. Dajte dieťaťu najavo, že ho počúvate. Uistite ho, že je v poriadku, keď vám rozpráva. Seďte pri ňom, pozerajte sa naň, prípadne sa ho s pochopením dotknite.
Ako ti môžem pomôcť?
Človek najlepšie prijíma pomoc, o ktorú požiada sám. Súčasne na dieťati naďalej ostáva zodpovednosť za vyriešenie úlohy. Samozrejme, nemusíte súhlasiť so spôsobom pomoci, ktorý dieťa navrhuje. Je to však dobrý začiatok hľadania obojstranne vyhovujúceho spôsobu.
Kto iný by ti vedel pomôcť?
Je skvelé, ak si dieťa vie nájsť aj inú osobu, ktorá mu vie veci vysvetliť. Súrodenci, priatelia, spolužiaci… Okrem toho, že to rodiča odbremení, umožní to dieťaťu byť nezávislejším. Zistí, že ľudia okolo neho sú mu tiež ochotní pomáhať a zvyšuje sa pravdepodobnosť, že aj jeho niekto z nich požiada o pomoc. Ako lepšie sprostredkovať dieťaťu pocit spolupatričnosti?!
Ako si to urobil minule?
Niekedy si dieťa ani nemusí uvedomovať, že danú úlohu, hoci možno v inej podobe, už zvládlo. Jednoduchá otázka – vzácna odpoveď! Vďaka čomu sa ti to minule tak dobre podarilo? Čo by sa dalo použiť aj teraz?
Čo potrebuješ na to, aby si to urobil?
Odpoveď na túto otázku je spravidla zoznam krokov, ktoré treba urobiť. Určite je ich dobre zachytiť – možno rovno zapísať. A opýtať sa niekoľkokrát: „Čo ešte?“. A potom určiť poradie. A niekedy aj časový plán. Úloha rozbitá na malé realizovateľné časti pôsobí ukľudňujúco. Potom už stačí zamerať pozornosť dieťaťa na prvý krok.
Ako na to teda pôjdeš? Čím začneš?
Niektoré deti milujú plány a začiarkávanie v zoznamoch. A niektoré nie. Potrebujú iný spôsob – ich vlastný.
Verím, že vám tieto krátke návody uľahčia septembrový nábeh vašich detí do školy a prispejú aj k lepšiemu pocitu z učenia.
